Štvrtohorné zaľadnenie alebo (štvrtohorná/kvartérna) ľadová doba alebo nepresne pleistocénne zaľadnenie je termín, označujúci obdobie zväčšeného rozsahu ľadovcov na Zemi v švrtohorách ako dôsledok ochladenia podnebia. Niektorí autori holocén (teda súčasnosť) nepovažujú za súčasť štvrtohorného zaľadnenia. Názvy s výrazom "...zaľadnenie" sa používajú aj len na označenie samotného zväčšeného rozsahu ľadovcov v tomto období.

Charakteristika

Začalo sa pred 2,588 miliónmi rokov (čo je začiatok štvrtohôr, respektíve podľa staršej terminológie konečná fáza treťohôr) teda koncom pliocénu, trvalo celý pleistocén a skončilo pred 11 800 rokmi (začiatok holocénu) alebo u iných autorov trvá dodnes.

Pred 2,588 miliónmi rokov:

• Došlo k nápadnému celkovému ochladeniu podnebia. Povrch Zeme bol väčšinou zaľadnený oveľa viac ako v treťohorách.
• V rámci tohto ochladenia sa (na rozdiel od napríklad treťohôr) pri bližšom pohľade začali pravidelne charakteristicky striedať chladnejšie obdobia s maximálnym rozšírením ľadovcov (ľadové doby v užšom zmysle (glaciály)) s miernejšími obdobiami (medziľadové doby, čiže interglaciály). Podrobnosti k tomuto pozri pod ľadová doba (časť štvrtohôr)

Silné ochladenie pred 2,588 miliónmi rokov malo hlboký vplyv na existenciu a vývoj všetkého živého. S klesajúcou teplotou pribúdali atmosférické zrážky, ktoré sa v chladných ročných obdobiach menili na snehové víchrice. Vznikli rozsiahle snehové príkrovy, ktoré sa postupne menili na príkrovy ľadové až v ľadovce. Tak vznikalo zaľadnenie obrovských priestorov. Odhaduje sa, že v čase svojho vrcholu, v pleistocéne, pokrýval ľadovec 45 mil. km2 súše. V Severnej Amerike vidno stopy zaľadnenia až k 40. rovnobežke. V oveľa väčšom meradle než dnes boli zaľadnené aj horské masívy. V tom čase sa vyhranili aj veľmi výrazné podnebné pásma a to pásmo arktické, mierne a tropické. Ich hranice sa však podľa kolísania priemernej teploty počas pleistocénu značne menili.

Portál vied o Zemi