Geológia Západných Karpát
Morfotektonické členenie
Čelná karpatská priehlbina Flyšové pásmo Bradlové pásmo Pásmo jadrových pohorí Veporské pásmo Gemerské pásmo Meliatske pásmo Bükkské pásmo Bakonské pásmo Zemplínske pásmo
Tektonické jednotky a rozhrania rôzneho rádu
Oravikum Váhikum Tatrikum Subtatranské príkrovy Čertovická línia Fatrikum Veporikum Lubenícko-margecianska línia Gemerikum Hronikum Rožňavská línia Silicikum Meliatikum Turnaikum Bükkikum Transdanubikum Zemplinikum
Paleogeografické termíny
Valaiský oceán Čorštynská elevácia Váhický oceán Alcapa Meliatsko-halstattský oceán
Portál vied o Zemi

Čelná karpatská priehlbina (iné názvy: karpatská čelná priehlbina, (čelná) karpatská predhlbeň/karpatská (čelná) predhlbeň, karpatská predhlbina, čelná karpatská hlbina/karpatská čelná hlbina, zriedkavo (karpatská) čelná predhlbenina; podľa M. Maheľa aj palavikum^[1]) je úzky sedimentačný priestor vyvinutý v čele vrásnených pohorí celej Karpatskej sústavy.

Geomorfologicky dnes zodpovedá jednotke Vonkajšie karpatské zníženiny, staršie nazývanej aj Predkarpatské zníženiny^[2] či perikarpatská depresia. Vo fyzickogeografickom členení J. Kondrackého (1989^[3]) je územie týchto zníženín (pod poľským názvom Podkarpacie) obmedzené tak, že nezahŕňa najjužnejšie časti, teda Subkarpaty východného a južného Rumunska, ani Podișul Getic.

Čelná priehlbina sa nachádza celá mimo územia Slovenska. Začína v Rakúsku (príp. pri inom vymedzení hraníc Karpát až na Morave), kde je pokračovaním alpskej molasovej panvy, pokračuje smerom na severovýchod a východ do Poľska a ďalej na Ukrajinu a do Rumunska.

Geologická charakteristika čelnej priehlbiny

Tvoria ju nezvrásnené sedimenty molasového charakteru (najmä zlepence, pieskovce, ílovité a slienité sedimenty (hlavne šlíry) a tiež nespevnené piesky a štrky^[4]) dosahujúce hrúbku do 2 000 m^[5], ktoré ležia na poklesnutej časti Českého masívu, Krakovskej plošiny a Východoeurópskej platformy.

Časť čelnej priehlbiny v Západných Karpatoch

V oblasti Západných Karpát sa čelná priehlbina postupne prehlbovala smerom z juhovýchodu na severozápad západ, v dôsledku tlaku blokov hornín na Český masív najmä jeho moravsko-sliezsku oblasť a Severoeurópsku platformu. Jej južnejšia časť bola v paleogéne prekrytá príkrovmi vonkajšieho flyšového pásma^[6]. Vznikala v období dvoch transgresií. Prvá z nich prebehla v spodnom miocéne (egenburg, otnang a karpat), druhá prišla v strednom miocéne (hranica karpat – báden)^[7].

Okrem podpovrchových výskytov sa na Morave nachádzajú horniny čelnej priehlbiny aj v Českomoravskej a Drahanskej vrchovine, Beskydskej brázde a Nízkom Jeseníku.

Členenie Vonkajších karpatských zníženín

Podľa aktuálneho geomorfologického členenia Česka (ktoré nezohľadňuje územie Poľska, Ukrajiny ani Rumunska) ide o subprovinciu podprovincie Západné Karpaty, sústavy Karpaty. Vonkajšie karpatské žníženiny sa na území Česka delia na dve oblasti ^[8]:

• Západné Vonkajšie karpatské zníženiny
• Severné Vonkajšie karpatské zníženiny

Podľa J. Kondrackého ide o dve subprovincie provincie "Západné Karpaty so Západnými a Severnými Vonkajšími karpatskými zníženinami" a jednu subprovinciu provincie "Východné Karpaty s Východnými Vonkajšími karpatskými zníženinami" (pričom obe provincie patria do megaregiónu "Karpatský región"):

• Západné Vonkajšie karpatské zníženiny
• Severné Vonkajšie karpatské zníženiny
• Východné Vonkajšie karpatské zníženiny

Podľa V. Krála sa Vonkajšie karpatské zníženiny členia nasledovne ^[9]:

• Dyjsko-svratecký úval/rakúska časť: Weinviertler Hügelland
• Vyškovská brána
• Hornomoravský úval
• Moravská brána
• Ostravská pánev/poľská časť: Kotlina Ostrawska
• Kotlina Oświęcimska
• Brama Krakowska
• Kotlina Sandomierska/ukraj. časť: Sansko-Dnistrovska rivnyna
• Verchňodnistrovska rivnyna
• Drohobycka vysočyna
• Pridnistrovska rivnyna
• Pokutska vysočyna
• Bukovynska vysočyna/rum. časť Podişul Sucevei
• Culoarul Moldova-Siret
• Subcarpaţii Moldovei
• Subcarpaţii Munteniei
• Subcarpaţii Getici
• Podişul Getic

Referencie

1. ↑ Maheľ, M., 1986: Geologická stavba československých Karpát / Paleoalpínske jednotky 1. Veda, Bratislava, 503 s.
2. ↑ pozri napr. Karpaty in: Encyklopédia Slovenska
3. ↑ Kondracki J., Karpaty, wydanie drugie poprawione. Wydawnictwa Szkolne i Pedagogiczne, Warszawa, 1989, ISBN 83-02-04067-3
4. ↑ KÚŠIK, D. Prehľad geologickej stavby územia Slovenskej republiky (Západné Karpaty) . permonik.host.sk, . Dostupné online. Archivované 2015-04-02 z originálu.
5. ↑ Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984: Historická a stratigrafická geológia. SPN, Bratislava, 541 s.
6. ↑ Hók, J., Kahan, Š., Aubrecht, R., 2001: Geológia Slovenska. Archivované 2011-07-19 na Wayback Machine Univerzita Komenského, Bratislava, 43 s.
7. ↑ Vozár, J., Vojtko, R., Sliva, Ľ., (Editors) 2002: Guide to geological excursion. XVIIth Congress of Carpathian-Balkan Geological Association. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 163 s.
8. ↑ Geomorfologické členenie Česka
9. ↑ Král, V.: Fyzická geografie Evropy, 2001

Externé odkazy

• Mapa čelnej priehlbiny Karpát ("foredeep")

Portál vied o Zemi