Medzinárodná cesta E77 Budapešť – Krakov vedie po ulici SNP, cez Hlavné námestie, cez ipeľský most, po Hontianskej ulici k hraničnému prechodu – teda cez stred mesta. Na bývalej Sedliackej ulici, teraz ulici Janka Kráľa, je postavené sídlisko, ktoré bolo počas povodní pod vodou. Na Hlavnom námestí je málo zelene, knižnica, radnica, hotel a autobusová stanica. Na Lesnej ceste je bývalý židovský cintorín, na Ružovej ulici je rekonštruovaná synagóga, na Mládežníckej ulici je slovenské aj maďarské gymnázium.
Vodné toky
Cez mesto Šahy tečie rieka Ipeľ a oddeľuje časť Homok od zvyšku mesta. Na západ od mesta sa do Ipľa vlieva Krupinica. V Preseľanoch ústi do Ipľa Kamenec.
Názov
Názov mesta pravdepodobne pochádza od vlastného mena šachor, ktoré označuje vodnú rastlinu, ktorá sa v močaristom povodí rieky Ipeľ hojne nachádzala a pôvodní slovenskí obyvatelia nížin ňou pokrývali strechy. Podľa inej hypotézy meno pochádza zo staromaďarského ság (= kopec, zem), čo však nie je možné historicky doložiť. Iná podobná nepodložené hypotéza hovorí o zhodnosti s menom kabarského kmeňa. Ipolyság doslova znamená Poiplie.
Dejiny
Mesto sa spomína prvýkrát v roku 1244 pod menom Saag. Vzniklo najprv ako osada pri kláštore premonštrátov, ktorého hlavná budova dodnes stojí hneď vedľa katolíckeho kostola. Katolícky kostol bol postavený v období baroka, v období po tureckých nájazdoch takmer do tla vyhorel, do dnešného dňa sa však zachoval pôvodný ústupkový portál bohato zdobený reliéfmi s rastlinnými motívmi. Mesto bolo v minulosti sídlom župy a malo právo meča – právo popravovať odsúdených.
V Šahách žili Židia početnejšie od 19. storočia, na prelome 19. a 20. storočia založili najstaršiu tlačiareň mesta – Neumannovu tlačiareň. V meste sú aj dnes dva židovské cintoríny, na severe mesta ortodoxný a druhý na Homoku. V Šahách bola aj škola Talmudu. Z troch synagóg stoja dve. Veľkú synagógu predala židovská obec okolo roku 1970 mestu, druhá patrí dnes k Hontianskemu múzeu a stojí tam pamätník obetiam holokaustu. Okolo roku 1900 mala židovská komunita 1 200 členov, asi štvrtinu obyvateľstva. Tá bola v roku 1944 deportovaná do koncentračných táborov. Podľa informácie primátora mesta Ing. Jána Lőwyho sa po vojne vrátilo sotva 30 ľudí, mnohí hneď emigrovali. Posledný obyvateľ Šiah iba s židovskými predkami umrel v roku 2006.[6][7]
Výsledky sčítania obyvateľov v Šahách v roku 2011: 7 624, z toho národnosti maďarskej 4 410 (57,8%), slovenskej 2 959 (38,8%), českej 33 a inej.
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie, jednoloďová pôvodne románska stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a dvoma vežami tvoriacimi súčasť jej hmoty z obdobia okolo roku 1238. Kostol bol súčasťou komplexu premonštrátskeho kláštora. Stavba bola poškodená počas tureckých nájazdov a bola výrazne barokovo prestavaná v období okolo roku 1738. Počas výskumu v roku 2008 boli objavené románske murivá aj v severnej časti lode, čo potvrdzuje, že z pôvodnej stavby sa dochovalo viac než bol pôvodný predpoklad. Najhodnotnejším prvkom kostola je románsko-gotický ústupkový portál zdobený rastlinnými, figurálnymi a zvieracími motívmi. Portál predstavuje na území Slovenska ojedinele dochované dielo vysokej kvality.[8] Z pôvodného kláštora sa dochovalo jedno krídlo okolo rajského dvora, ktoré slúžilo v neskoršom období ako sýpka. Ide o dvojpodlažnú trojtraktovú gotickú stavbu na pôdoryse obdĺžnika zo 14. až 15. storočia.[9]
Kostol Nanebovzatia Panny Márie
Románsko-gotický portál
Interiér kostola
Jeden z epitafov v interiéri
Bývalý premoštrátsky kláštor
Bývalý župný dom, dvojpodlažná neskoroklasicistická dvojtraktová stavba z rokov 1827 – 1841.[10] Stavbe dominuje stredný päťosový rizalit členený pilastrami. Atika v podobe balustrády je bohato dekorovaná sochami, na stredovej osi je umiestnený erb Hontianskej stolice. Okná majú dekoratívne polkruhové suprafenestry s ornamentálnymi vlysmi. V pivnici tohto domu bol v roku 1848 väznený Janko Kráľ, napísal tu báseň Šahy[11] V objekte v súčasnosti sídli mestský úrad.
Synagóga status quo ante, sieňový priestor s liatinovou galériou z roku 1852.[13] Fasáda synagógy je trojosová s troma vstupmi. V atike sú umiestnené dosky Desatora. Po obnove v nej sídli galéria súčasného umenia.
Ortodoxná synagóga, maursko-secesná halová stavba z roku 1929. V interiéri sa nachádza liatinová galéria. Trojosová fasáda je historizujúca, zakončená doskami Desatora.[14] V druhej polovici 20. storočia bola necitlivo prestavaná.
Medzinárodný hraničný prechod Šahy/Parassapuszta medzi Slovenskom a Maďarskom, významný pre cestný tranzit z Balkánu cez Maďarsko a Slovensko do Poľska. Prechod stratil vstupom Slovenska a Maďarska do Schengenského priestoru dňa 21. decembra2007 svoju funkciu.
Pál Csáky (* 1956), bývalý podpredseda vlády Slovenska
Tibor Tóth (* 1957), bývalý vedúci Úradu vlády Slovenskej republiky, exposlanec Národnej rady Slovenskej republiky, poslanec nitrianskeho Vyššieho Územného Celku
Zdroj:https://sk.wikipedia.org/wiki/Šahy Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.