O úradnom (oficiálnom) jazyku ako jazyku rokovaní a dokumentov v medzinárodných organizáciách (napríklad v EÚ) pozri úradný jazyk (medzinárodný styk). O úradnom jazyku ako synonymu úradného (t. j. administratívneho) štýlu jazyka^[1][2] pozri úradný štýl.

Úradný jazyk alebo oficiálny jazyk (angl. official language; nem. Amtssprache, offizielle Sprache; fr. langue officielle; rus. oficiaľnyj jazyk) je v užšom zmysle jazyk (často stanovený nejakým právnym predpisom), ktorý sa používa ako hlavný alebo ako jediný jazyk na komunikáciu a dokumentovanie v styku s a vnútri verejnej správy (t.j. vlády a úradov, vrátane školstva) na určitom území, konkrétne v celom štáte či závislom území alebo v jeho časti, t. j. napr. v regióne štátu (ale podľa niektorých definícií len v celom štáte). V širšom zmysle sa úradným (oficiálnym) jazykom myslí aj jazyk, v ktorom sa na danom území vydávajú právne predpisy (napr. zákony), jazyk debát parlamentu a jazyk súdov. Podobný je pojem štátny jazyk, ktorý sa často chápe jednoducho ako jediný celoštátny úradný jazyk (obyčajne vo vyššie uvedenom širšom zmysle), ale môže byť definovaný aj odlišne.^{[3][4][5][6][7][8][9]}

Úradný jazyk

Približne polovica štátov sveta má úradný jazyk (t. j. úradný jazyk de iure). Niektoré štáty majú iba jeden úradný jazyk, ako napríklad Albánsko, Francúzsko alebo Litva. Niektoré štáty majú viac úradných jazykov, napríklad Afganistan, Bielorusko, Belgicko, Bolívia, Kanada, Eritrea, Fínsko, India, Pakistan, Paraguaj, Južná Afrika a Švajčiarsko. V niektorých štátoch, ako napríklad Slovensko, Taliansko, Palau, Filipíny, Rusko a Španielsko, je síce len jediný celoštátny úradný jazyk (t. j. štátny jazyk), ale menšinové jazyky sa používajú ako úradné jazyky (obyčajne úradné jazyky v užšom zmysle) v určitých regiónoch.

Niektoré štáty, ako napríklad Švédsko, Tuvalu, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty, de iure nemajú úradný jazyk. Namiesto toho sa v mnohých prípadoch (zákony, vládne nariadenia a pod.) používa nejaký de facto hlavný jazyk (tzv. úradný jazyk de facto).

Vo väčšine prípadov je úradným jazykom jazyk, ktorý je na danom území bežne používaným miestnym jazykom, napr. na Slovensku je to slovenčina. Úradné jazyky niektorých bývalých kolónií, hlavne francúzština a angličtina, však nie sú bežne používanými miestnymi jazykmi. Opačným príkladom je írčina, ktorá je teoreticky miestnym jazykom a je "prvým úradným" jazykom Írska, ale reálne ju používa len menej ako tretina Írov; zatiaľ čo angličtina, ktorá je reálne najčastejším miestnym i úradným jazykom Írska, je podľa článku 8 Ústavy Írska označená ako "druhý úradný" jazyk Írska.

Zákony niektorých štátov vyžadujú, aby boli dokumenty štátnej či verejnej správy prekladané aj do iných jazykov než je úradný jazyk.

Štátny jazyk

Pojem štátny jazyk môže mať najmä tieto rôzne vymedzenia:

• Najčastejšie sa štátnym jazykom myslí jednoducho celoštátny úradný jazyk (najmä ak je stanovený len jeden takýto jazyk) - porov. aj vyššie uvedený úvod tohto článku.^{[10][5][3][7][11][6][12][4][13][14][15]}
• Harald Haarmann definuje štátny jazyk ako jediný jazyk, ktorý slúži ako oficiálny nástroj komunikácie medzi (aj regionálnymi) inštitúciami štátu a v styku so zahraničnými vládami.^[16][17]
• Niektoré súčasné slovenské texty dnes definujú štátny jazyk ako "jazyk, ktorý sa používa na istom štátnom území ako záväzný vo vymedzených komunikačných sférach", a ktorý je zároveň národným jazykom daného štátotvorného národa.^[18][19]
• Vo svete sa štátny jazyk niekedy chápe ako jazyk majúci oficiálne, jedinečné, privilegované postavenie v celom danom štáte. Toto sa môže prelínať s pojmom celoštátny úradný jazyk (v širšom zmysle uvedenom v úvode tohto článku) alebo sa v niektorých štátoch môže chápať ako de facto prvý úradný jazyk (zatiaľ čo druhý úradný jazyk sa označuje názvom úradný/oficiálny jazyk) - napríklad Filipíny majú filipínčinu ako štátny jazyk (angl. national language) a filipínčinu a angličtinu ako úradné jazyky, Singapur má malajčinu ako štátny jazyk (angl. national language) a malajčinu, angličtinu, čínštinu a tamilčinu ako úradné jazyky, a Kirgizsko má kirgizštinu ako štátny jazyk (kirg. mamlekettik til, rus. gosudarstvennyj jazyk) a ruštinu ako úradný jazyk.^{[11][20][21][22][7][23]}
• Niekedy (napríklad podľa niektorých textov UNESCO a v ruských textoch) sa štátnym jazykom (angl. national language, rus. gosudarstvennyj jazyk) myslí jazyk majúci funkciu symbolu štátu a štátnointegratívnu funkciu. Takto chápaný štátny jazyk v praxi môže znamenať v extrémnych prípadoch (a) buď len zriedkavo používaný formálny jazyk (podrobnosti pozri v nasledujúcej odrážke) a je teda opakom pojmu úradný jazyk (ako jazyka verejnej správy, súdov a právnych predpisov - angl. official language, rus. oficiaľnyj jazyk), alebo (b) v mnohých štátoch štátny jazyk môže byť pojmom širším než úradný jazyk, pretože zahŕňa tak úradný jazyk (jazyk verejnej správy, súdov a právnych predpisov), ako aj jazyk sociálnej a kultúrnej komunikácie daného štátu.^[3][24][25] Anglický termín national language má však aj veľa iných významov, napríklad môže znamenať národný jazyk chápaný ako jazyk nejakého etnického národa.^{[26][27][23][25]}
• Niekedy sa štátny jazyk chápe ako jazyk používaný štátom len pri formálnych a ceremoniálnych príležitostiach, resp. jazyk ktorý slúži čisto len ako symbol štátu (napr. je v ňom napísaný text hymny), a na ostatné účely sa používa nejaký iný jazyk.^[11][24]
• V súvislosti s čínštinou sa na Taiwane označuje názvom štátny jazyk (iný preklad: národný jazyk; po čínsky kuo-jü, v pchin-jine guóyǔ) mandarínčina resp. spisovná čínština.^[28]

Ekvivalenty termínu štátny jazyk v niektorých svetových jazykoch sú:

• v nemčine: Staatssprache (alebo Landessprache či Nationalsprache, ale tieto termíny majú často iné významy)^{[20][29][30][31][32][33][21]},
• v angličtine: state language (alebo national language, ale tento termín má, ako už bolo spomenuté vyššie, aj iné významy)^{[21][34][35][36][37]},
• vo francúzštine: langue d'État (alebo langue nationale, ale tento termín má aj iné významy), langue officielle (tento výraz alternatívne znamená úradný jazyk) alebo vo francúzskej ústave langue de la République (doslova "jazyk Republiky")^{[21][38][23][39]}
• v ruštine: gosudarstvennyj jazyk^[25][23][35].

Pojem štátny jazyk sa v minulosti používal v Nemecku (v literatúre i predpisoch od 19. do začiatku 20. storočia; "Staatssprache"), Uhorsku (v právnych predpisoch v rokoch 1868 - 1918/1920; "államnyelv"^[40]) a Česko-Slovensku (v právnych predpisoch v rokoch 1920 - 1948; tvar uvedený v príslušnom zákone bol "státní, oficielní jazyk"^[41]). Dnes je ešte bežný napríklad v právnych predpisoch Slovenska (od roku 1993; "štátny jazyk"), Rakúska (od roku 1919^[42]; "Staatssprache"), Ruska (od roku 1991; "gosudarstvennyj jazyk")^[35] a ostatných štátov bývalého Sovietskeho zväzu, napr. Ukrajiny^[43], Kirgizska^[23] či pobaltských štátov. Iné štáty často používajú vo svojich právnych predpisoch (napríklad ústavách) namiesto pojmu štátny jazyk iné pojmy, často napríklad používajú pojem úradný jazyk.^{[5][44][45][46][8][47]}

V Bielorusku je v ruskej verzii ústavy použitý termín štátny jazyk, kým v bieloruskej verzii je použitý termín úradný jazyk^[48].

Súčasné Slovensko

Na Slovensku je podľa Ústavy Slovenskej republiky aj podľa zákona o štátnom jazyku štátnym jazykom slovenský jazyk. Zákon o štátnom jazyku upresňuje, že štátnym jazykom sa tu myslí slovenský jazyk v jeho kodifikovanej podobe (t. j. v podobe, ktorú "na podnet odborných slovakistických výskumných pracovísk a odborníkov v oblasti štátneho jazyka schvaľuje a zverejňuje Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky na svojej internetovej stránke" - pozri kodifikačná príručka), a že však "tým sa nevylučuje používanie inojazyčných nových odborných pojmov, termínov alebo pomenovaní nových skutočností, na ktoré sa ešte neustálil a nekodifikoval v štátnom jazyku vhodný rovnocenný výraz, ako aj používanie nespisovných jazykových prostriedkov, ak ide o ich funkčné využitie, najmä v umeleckej tvorbe a v publicistike." ^[49]

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Official language na anglickej Wikipédii. - týka sa len kapitoly Úradný jazyk

Ďalšie zdroje