France Bevk | |
slovinský jazykovedec, spisovateľ, básnik, úradník, dramatik a politik | |
![]() | |
Narodenie | 17. september 1890 Zakojca, Slovinsko |
---|---|
Úmrtie | 17. september 1970 (80 rokov) Ľubľana, Slovinsko |
Odkazy | |
Commons | ![]() |
France Bevk (* 17. september 1890, Zakojca pri Cerkne – † 17. september 1970, Ľubľana) bol slovinský spisovateľ. Do literatúry vstúpil ako básnik, no neskôr sa venoval iba próze a literatúre pre deti. Zo začiatku písal poviedky a novely z prostredia rodného kraja, zobrazuje najmä citové stavy (lásku, nenávisť, žiarlivosť) a konfliktné situácie medzi jednotlivcom a spoločnosťou. Zaoberá sa aj vysťahovalectvom, zapríčineným biedou a národnostným útlakom. Otázky národného života Slovincov v Taliansku zobrazuje v dráme Kain (1925) a v románe Kaplan Martin Čedermac (1938), ktorý vydal pod pseudonymom Pavle Sedmak.
Narodil sa v bajtárskej rodine ako najstarší z ôsmich detí dedinského obuvníka Ivana a jeho manželky Kataríny. Ukončil základnú školu v Bukove, potom pokračoval vo vzdelávaní sa v profesií učiteľ v Kopri a Gorici. Po ukončení štúdia v roku 1913 vyučoval v obci Orehek v Cerkne. V roku 1917 bol odvedený do armády na východnom fronte v Haliči a Bukovine. Po vojne opustil učiteľskú profesiu, v roku 1919 sa stal redaktorom časopisu Večerni list, neskôr sa stal redaktorom kultúrnej sekcie denníka Slovenec. Koncom roku 1920 sa z Juhoslávie vrátil do Gorišky a rozhodol sa tam zostať napriek tlaku talianskych orgánov. Ešte neskôr, keď mu bolo na komisariáte odporučené aby emigroval do Juhoslávie, zostal vytrvalý:
„Toto je moja vlasť, mám tu právo bývať! Nejdem nikam. Som pripravený na čokoľvek“.
Bevkova literárna tvorba je veľmi rozsiahla a zahŕňa historické romány a romány z moderného života, poviedky, roľnícke príbehy, drámy, mládežnícke príbehy, básne, filmové scenáre, cestopisy a preklady. S prekladmi do albánčiny, francúzštiny, chorvátčiny, taliančiny, maďarčiny, macedónčiny, nemčiny, ruštiny, srbčiny, ukrajinčiny atď. napísala viac ako 150 diel. Písal veľa a rýchlo, s dotlačou a prekladmi to bolo ešte viac diel. Okrem toho písal články, monografie a iné pamätné záznamy. Medzi dôvody, pre ktoré sa s písaním ponáhľal, patrí najmä nedostatok originálnych diel. Aj v čase, keď fašizmus v Taliansku hral významnú úlohu. Na druhej strane s nadšením publikoval pod rôznymi pseudonymami (Ivan Bežnik, Tón Čemažar, Jože Gorički, Jože Jeram, Jerko Jermol, Ivan Lesjak, Pavle Sedmak, Franc Seljak, Esar Vano) a staral sa o duševnú potravu národa.
V neskorších publikáciách, najmä v dotlačiach, často opravoval diela. Kritici zdôraznili povrchnosť alebo neúplnosť postáv v niektorých dielach aj bez ohľadu na osobitné okolnosti, za ktorých boli vytvorené.