Tieto hviezdy sa delia podľa hmotnosti na masívne YSO, stredne masívne YSO a hnedé trpaslíky.
Klasifikácia podľa rozdelenia spektrálnej energie
Podľa rozdelenie spektrálnej energie, ktoré zaviedol Lada v roku 1987, sa delia na 3 triedy (I, II a III), podľa hodnôt intervalov spektrálneho indexu:[1]
sa počíta v intervale vlnových dĺžok 2,2 – 20 (blízke- a stredné IR žiarenie). Andre et al. (1993) objavil triedu 0: objekty so silnou submilimetrovou emisiou, ale veľmi slabé v .[2] Greene et al. (1994) pridal piatu triedu s "plochým spektrom".[3]
Trieda 0 – netekovateľné na
Trieda I má
Ploché spektrum má
Trieda II má
Trieda III má
Táto schéma klasifikácie približne reflektuje evolučnú sekvenciu. Predpokladá sa, že zdroje triedy 0 sa vyvinú na triedu I odhodením ich protoplanetárneho obalu. Potom z nich môžu vzniknúť opticky viditeľné hviezdy na hlavnej postupnosti.
Referencie
↑LADA, Charles J.. Star Forming Regions: Proceedings of the 115th Symposium of the International Astronomical Union Held in Tokyo, Japan, November 11–15, 1985. Dordrecht : D. Reidel, 1987. ISBN 978-90-277-2388-8. Star Formation: From OB Associations to Protostars, s. 1-17.
↑ Submillimeter Continuum Observations of Ophiuchi A: The Candidate Protostar VLA 1623 and Prestellar Clumps. The Astrophysical Journal, Part 1, March 1993, s. 122-141. DOI: 10.1086/172425.
↑ Further Mid-infrared Study of the Ophiuchi Cloud Young Stellar Population: Luminosities and Masses of Pre-main-sequence Stars. The Astrophysical Journal, Part 1, October 1994, s. 614-626. DOI: 10.1086/174763.
Zdroj:https://sk.wikipedia.org/wiki/Mladý_hviezdny_objekt Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.