Juhovýchodná Európa je časť Európy na juhovýchode kontinentu, do ktorej sa radia rôzne štáty a územia podľa daného kontextu.

V najširšom poňatí

• Albánsko
• Bosna a Hercegovina
• Bulharsko
• Čierna Hora
• Cyprus^[1]
• Chorvátsko
• Grécko
• Macedónsko
• Moldavsko
• Rumunsko
• Srbsko
• Turecko (len európska časť – tzn. východná Trácia)

Územia so sporným štatútom

• Kosovo
• Podnestersko
• Severný Cyprus^[1]

V užšom poňatí sa môžu podľa kontextu za štáty juhovýchodnej Európy považovať napríklad len štáty zasahujúce na územie Balkánu, alebo všetky okrem Turecka, atď.

Grécko je často radené medzi štáty južnej Európy, Maďarsko a Slovinsko medzi štáty strednej Európy a Moldavsko medzi štáty východnej Európy.

Geografia

Oblasť sa rozkladá na Balkánskom polostrove. Najvyššími pohoriami sú Karpaty, Dinárske vrchy, Stará planina a Pindos. Najväčšími riekami sú Dunaj, Sáva, Dráva, Velika Morava a Marica.

Najväčšie mestá

• Atény
• Belehrad
• Bukurešť
• Sarajevo
• Sofia

Dejiny

V 14. storočí dobyli územie juhovýchodnej Európy Osmanskí Turci. Podrobené národy si nezávislosť vybojovali až v 1912 v prvej balkánskej vojne o rok neskôr prepukol konflikt medzi Gréckom a Srbskom na jednej strane a Bulharskom na strane druhej. Po prvej svetovej vojne vzniklo kráľovstvo Juhoslávia. Za druhej svetovej vojny bolo územie obsadené mocnosťami Osi. Po vojne sa všetky štáty v oblasti až na Grécko, Turecko a Cyprus stali súčasťou Východného bloku. Po roku 1989 padol komunizmus vo väčšine krajín juhovýchodnej Európy a začala občianska vojna v Juhoslávii. V roku 2007 pristúpili Bulharsko a Rumunsko do EU.

Obyvateľstvo

Prevažujú slovanské jazyky medzi ktoré nepatrí albánčina, maďarčina, rumunčina, gréčtina a turečtina. Medzi slovanské národy patria Bulhari, Slovinci, Srbi, Chorváti, Bosniaci a Macedónci.

Poznámky

1. ↑ ^{a b} Patrí sem len kultúrne a historicky, geograficky patrí do Ázie.

Pozri aj

• Balkánsky polostrov
• Osmanská ríša
• Juhoslávia

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jihovýchodní Evropa na českej Wikipédii.