Stredozemné more (s malým s) je aj typ mora^[1], pozri stredozemné more (typ mora)

Stredozemné more (po lat. Mare Nostrum – naše more, Mare Internum – vnútorné more) je vnútorné more Atlantického oceánu medzi Európou, Afrikou a západnými brehmi Ázie. Jeho rozloha je takmer štvrtinou Európy. Obmýva brehy 18 krajín. Gibraltárskym prielivom sa spája s vlastným Atlantickým oceánom, cez Dardanely s Marmarským morom, cez Bospor s Čiernym morom a cez Suezský prieplav s Červeným morom. Každé z morí Stredozemného mora má príbrežný prúd v smere hodinových ručičiek.

Základné údaje

• rozloha: 2 505 000 km²
• najväčšia hĺbka 5 121 m juhozápadne od polostrova Peloponéz.
• teplota vody:
  • priemerná teplota na povrchu vo februári: od 8 °C do 17 °C, v auguste 19 °C v Lionskom zálive a smerom na východ dosahuje až 27 – 30 °C.
  • hlbinná teplota neklesá pod 13 °C, pretože do Stredozemného mora nepritekajú studené spodné vody z Atlantiku.
• slanosť vody: 36 promile na západe, 39,5 promile na východe
• významné prítoky: Níl, Ebro, Rhôna, Pád
• významné ostrovy: Sicília (najväčší a najľudnatejší), Baleáry, Sardínia, Korzika, Kréta, Malta, Cyprus, Egejské ostrovy
• pobrežiе:
  • еurópske je výrazne členité a výbežky pevniny v podobe polostrovov a ostrovy vyčlenili samostatné okrajové moria
  • africké je Ien mierne členité a nápadnejšie vnikajú doň len zálivy Veľká Syrta a Malá Syrta.
• okrajové moria: Ligúrske more, Tyrrhenské more, Jadranské more, Iónske more, Krétske more, Egejské more a Levantské more
• zálivy: najmä Lionský, Janovský, Tertský, Tarentský, Messénsky, Veľká Syrta a Malá Syrta.
• významné prístavy: Marseille, Janov, Neapol, Barcelona, Alexandria, Port Said, Bejrút, Pireus, Izmir, Solún.

Charakteristika

Stredozemné more je pozostatkom niekdajšej sústavy oceánskych bazénov Tethys, z ktorej boli počas alpínskeho horotvorného procesu vyvrásnené mladé horské reťazce európskych pohorí. Oblasť Stredozemného mora je seizmicky veľmi aktívna, časté sú zemetrasenia, najmä v polostrovných územiach, ako aj aktívna vulkanická činnosť (Vezuv, Etna).

Príjemná subtropická klíma, slnečnosť, teplá voda a pekné pláže umožnili rozvoj cestovného ruchu. Svetoznáma je napr. Riviéra.

Fauna je bohatá a rôznorodá, pre rybolov sú dôležité sardinky, makrela, tuniak, ďalej sú to ustrice, langusty, koraly a pod.

Mnohé z prítokov (ako Pád) odvodňujú priemyselné oblasti, čím sa značne znečisťuje morská voda. V severných šelfových oblastiach Jadranského a Egejského mora sa ťaží ropa a zemný plyn.

Oblasť Stredozemného mora je významná aj z historického hľadiska. Na jeho brehoch vznikli staroveké kultúry Egypta, Fenície, Kartága, Grécka a Ríma. Rozhodujúci význam malo Stredozemné more aj v stredoveku, stratilo ho však objavením námorných ciest do Indie a Ameriky. Jeho význam opäť vzrástol po výstavbe Suezského prieplavu.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Stredozemné more
• Wikislovník ponúka heslo Stredozemné more

Zdroje

Súradnice: 37°38′25″S 11°51′55″V / 37,640335°S 11,865234°V / 37.640335; 11.865234