Rozvojová krajina alebo (pojem z čias studenej vojny) krajina tretieho sveta je krajina, ktorá má nízky HDP na obyvateľa, nízky index ľudského rozvoja, vysokú úmrtnosť a veľmi nízky celkový životný štandard. Neexistuje však žiadna objektívna definícia rozvojovej krajiny; vo všeobecnosti tieto štáty nie sú tak rozvinuté ako členské štáty OECD, sú to teda prevažne štáty mimo OECD, ktoré sa označujú ako rozvinuté krajiny či krajiny prvého sveta.

Rozvojové krajiny sú zväčša bývalé kolónie. Pod nevýkonné hospodárstvo sa podpisujú orientácia na poľnohospodárstvo a ťažobný priemysel, ako aj občianske vojny (dôsledky kolonizácie), ale v neposlednom rade aj nízka vzdelanosť obyvateľstva, prírodné katastrofy a neschopnosť im čeliť a odstraňovať ich následky. Významným problémom rozvojových krajín sú aj rôzne epidémie, ktorých šírenie je uľahčené nedostatočnou zdravotníckou starostlivosťou, nezamestnanosť a nízke ohodnotenie pracujúcich a z toho vyplývajúca nesolventnosť obyvateľstva.

Ako rozvojové krajiny sa obvykle označujú všetky africké krajiny (okrem Južnej Afriky), latinskoamerické krajiny, krajiny juhozápadnej, južnej a juhovýchodnej Ázie a všetky krajiny Oceánie s výnimkou Austrálie a Nového Zélandu.

Termín krajina tretieho sveta

Termín prvýkrát použil v roku 1952 francúzsky demograf Alfred Sauvy. Pomenoval ním krajiny, ktoré sa počas studenej vojny nepridali ani na stranu USA (Prvý svet) ani na stranu ZSSR (Druhý svet). Po rozpade ZSSR Druhý svet sa väčšinou prestal používať a ako Prvý svet sa často začali označovať všetky rozvinuté krajiny.